História
Obec bola založená na valašskom práve koncom 14. alebo začiatkom 15. storočia. Niektoré pramene uvádzajú, že obec sa prvýkrát spomína pod názvom Ulicsa, ako majetok zemepána Eödönfy, čo však nie je doteraz hodnoverne overené. Prvá doložiteľná správa pochádza z roku 1451, kedy dvorský sudca Ladislav z Pavloviec (nad Uhom) riešil dedičské záležitosti Drugethovcov týkajúce sa panstva Humenné, ktorého majetkovou súčasťou bol aj Ulič. Ďalšia zmienka o Uliči pochádza z obdobia pôsobenia zbojníckej družiny Fedora Hlavatého, ktorej členmi boli v roku 1492 aj obyvatelia obce Ulič.
V 18. storočí vlastnili Ulič Szirmayovci, majetky tu mali Vandernathovci, neskôr princezná Beaufort Spontin Fridešová. V rokoch 1939 – 1944 vlastnil okolité lesy gróf Tielewinkler. V roku 1577 sa v obci nachádzal majer a 8 port. V roku 1612 sa spomína vodná píla, v rokoch 1660 a 1720 mlyn a 15 domácností, v roku 1787 mala obec 67 domov a v roku 1828 61 domov. Veľmi často sa pri mlynoch nachádzali aj vodné stupy (valchy). Tieto slúžili na splsťovanie ovčej vlny. V 18. storočí bol v strede obce vybudovaný pekný rozsiahly kaštieľsky areál s hospodárskymi budovami, záhradami a veľkým parkom. Malý poľovnícky kaštieľ bol v 19. storočí postavený na Valalštine.
Prvá vicinálna (štátna) cesta do Uliča bola postavená až koncom 19. storočia. Začínala vo Veľkom Bereznom a pokračovala do Zboja. V roku 1908 bola dokončená úzkokoľajka zo Zabroďa, ktorá viedla z Uliča, dolinou Zbojského potoka, až nad Novú Sedlicu. Prípojka smerovala z Uliča do Kolbasova. Slúžila nielen na prepravu drva, ale aj osôb, pošty a ostatného potrebného tovaru a materiálu. Jej fungovanie znamenalo výrazne zlepšenie spojenia obcí uličskej doliny s V. Bereznym, Užhorodom a ostatnými dedinami a mestečkami Užskej župy.
V roku 1934 bol v obci zaznamenaný štrajk lesných robotníkov.
Počas druhej svetovej vojny bola obec v rokoch 1939 – 1944 súčasťou Maďarska.
Obec bola oslobodená 26. októbra 1944. Banderovci tu 6. decembra 1945 zavraždili štyroch členov židovskej rodiny.
Po vojne odišlo mnoho obyvateľov za prácou do Čiech. Takmer z každej rodiny odišli dvaja, až traja mladí ľudia. Niekoľko rodín odišlo z Uliča za úrodnou pôdou do okolia Kráľovského Chlmca. V roku 1947 aptovalo niekoľko rodín na Ukrajinu.
V roku 1947 bola v obci zriadená správa štátnych lesov. Prvá autobusová linka Snina – Ulič – Zboj, ešte po starej ceste, prechádzala obcou od 17. júla 1947. Výstavba novej cesty cez sedlo Karcaba sa začala v roku 1951. Doteraz je to jediná štátna cesta spájajúca obce uličskej doliny s okolitým svetom. V roku 1954 sa započalo s výstavbou malej vodnej elektrárne, ktorá v nepravidelných intervaloch dodávala pre obec svetlo až do roku 1959, kedy bola obec napojená na štátnu energetickú sieť. V tom istom roku tu začala vyrábať aj malá tehelňa. Nachádzala sa na Hôrke (na Hurci) neďaleko súčasného futbalového ihriska.
Od šesťdesiatych rokov má obec postupne novú základnú školu, kultúrny dom, zdravotné stredisko, reštauráciu a nákupné stredisko, obecný vodovod a čističku odpadových vôd. V osemdesiatych rokoch pribudla k škole telocvičňa a stravovacia jedáleň, pri futbalovom ihrisku boli postavené šatne a tribúna. Od roku 1967 začal v obci vyrábať a zamestnávať ľudí z celej uličskej doliny drevospracujúci závod TVARONA, ktorý v obci pôsobí dodnes. Takmer tridsaťročnú tradíciu má v obci Lesopoľnohospodársky závod Ulič, ktorý od svojho vzniku (1.1.1973) začal obhospodarovať aj socializovanú poľnohospodársku pôdu dvanástich okolitých obcí.
Pamiatky
V staršej literatúre sa uvádza nález zlatého drôtu, ako jeden z dôkazov existencie ciest a prenikania kultúr z Ukrajiny na naše územie v dobe bronzovej.
Murovaný gréckokatolícky chrám sv. Mikuláša.
Pamätná tabuľa Rudolfa Winera.